Ak nemáte také veľké šťastie, že doma vlastníte chlapa zvaného „ezermester“, čo po maďarsky znamená šikovný človek, vševed, tak viete, o čom hovorím. Veľa mužov totiž trpí chorobou ORL (obe ruky ľavé), ktorú už dávnejšie takto definoval nebohý Július Satinský. Veru, priam za rodinné striebro možno dnes považovať kontakty na spoľahlivých, zručných a overených majstrov rozličných remesiel. Treba veľmi zvažovať, či a komu dať takýto kontakt, aby sme si tieto klenoty nepokazili tým, že ich budeme preťažovať a potom nám nebudú môcť byť kedykoľvek k dispozícii. Takéto dobré tipy sa môžu beztrestne odovzdávať len medzi najlepšími kamarátkami, od babky cez matku k dcére alebo naopak. Lebo keď sa ocitnete v núdzi, vašu domácnosť postihne nejaká neočakávaná havária, zostáva vám len si príslušného remeselníka „vygoogliť“. Ale ako nájsť toho dobrého, ako ho narýchlo prelustrovať? Ponuka širokánska, samé pozitívne referencie, ale koľko z nich je autentických?
A v súčasnosti ísť cestou „no, veď vyskúšame – uvidíme“ je už priveľký luxus. Veď len úhrada dopravných nákladov objednaných remeselníkov niečo stojí. Veď to poznáte. Neznámy, nový majster príde, pozdraví, sem-tam sa aj nevyzuje sám od seba, popozerá problematickú chladničku, upchatý sifón na vani alebo striekajúcu sprchovaciu hlavicu a potom veľmi často počujete niečo podobné ako: „Preboha, to vám kto montoval, kto to takto nastavil, to ako urobili ten odtok, veď to nemá spád...“ Takto nedobrovoľne si vypočujete množstvo komentárov na majstrov-predchodcov. Čo za tým môže byť? Žeby alibizmus? Aby ukázali, že toho sami veľa nezmôžu, keď to predtým je celé zlé? Ale veď aj toho majstra predtým ste predsa starostlivo vyberali. Pripomína mi to výmenu papalášov po voľbách, keď prvou starosťou tých nových je, ukázať svetu, aké chyby ich predchodcovia urobili, čo všetko pokazili a čo nekalé stihli popáchať v poslednom období vo funkciách.
Sú aj kvázimajstri-mudrlanti, ktorí prídu, pozrú, pomudrujú a nechajú tak. Vysvetlia vám, že sa to nedá opraviť, že treba kúpiť novú súčiastku alebo rovno nový spotrebič. Stojí vás to akurát to dopravné. Aj na takýchto možno nájsť nejaké pozitívum – prispievajú k rastu hrubého domáceho produktu, či nie? Takých nám tiež treba v našej rozvinutej konzumnej spoločnosti. Veď načo opravovať? Nehovoriac o tom, že súčasné spotrebiče sú často konštruované tak, že neposkytujú príliš veľa priestoru na opravovanie. Ako príklad mi napadlo vymieňanie žiaroviek v automobilových svetlách, ktoré sme si v minulosti mohli urobiť poľahky sami. Dnes sa bez služieb autorizovaného servisu nezaobídeme. Konzum je veru mocný čarodejník.
Ale existuje aj čoraz vzácnejší druh – naozajstní majstri svojho remesla, ktorí sa vo svojom fachu vyznajú a zároveň vedia, čo sa patrí. Prídu v dohodnutom čase, slušne pozdravia, na topánky si dajú svoje návleky (áno, aj také som zažila), overia si, čo nefunguje, hneď sa pustia do práce, nekydajú na predchodcov, rozmýšľajú, vysvetlia, keď treba, ODSTRÁNIA PORUCHU, poupratujú po sebe, vypýtajú si, čo im patrí a odídu. Takých si chráňme ako oko v hlave. Kiež by v komunite remeselníkov tvorili väčšinu.
Mimochodom, nepoznáte nejakého dobrého vodoinštalatéra?