Mám rada slovenčinu - služby, obchod

Autor: Mária Kuláková | 12.5.2016 o 18:11 | Karma článku: 7,90 | Prečítané:  1926x

Viete, ako sa v slovenčine správne vyká? Nakupujete cez internet tovar ktorý je skladom alebo na sklade? Využili ste akčnú alebo akciovú ponuku? Darovali ste priateľke Swarovského kryštály alebo krištále?

Ak máte vyvinutý cit pre správnu slovenčinu, určite registrujete, že sa postupne rozširuje pravopisne nesprávne vykanie, ktoré sme prevzali z češtiny. Najviac sa to prejavuje v oblasti služieb a obchodu, keď (česť výnimkám) mnohé kaderníčky, kozmetičky, pedikérky, predavačky, poštárky vykajú takýmto spôsobom: Kedy by ste mohol/mohla prísť? Chcel/chcela by ste to zabaliť? Tu ste to mala podpísať. V slovenčine spisovne vykáme tak, že sloveso je vždy v množnom čísle. Uvedené vety majú teda správne vyzerať takto: Kedy by ste mohli prísť? Chceli by ste to zabaliť? Tu ste to mali podpísať.

Veľké problémy robí pri vykaní menný prísudok, kedy sa tvar slovesa byť spája s podstatným menom, prídavným menom, príčastím, zámenom alebo číslovkou. Tvar slovesa je pri vykaní vždy v množnom čísle, ostatné slovné druhy sú v jednotnom čísle. Napr. Pán Zvolenský, boli ste (sloveso v množnom čísle) spokojný (prídavné meno v jednotnom čísle) s našimi službami? Pani Dvorská, boli ste prijatá  do kurzu. Obdobne: Pani Krátka, po vyhodnotení testov ste skončili tretia. Vážený pán Androvič, boli ste oboznámený s okolnosťami... Pani Filipová, máte rada klasickú hudbu?

V oblasti internetového obchodu sa rozmohli mnohé nesprávne výrazy, ktoré zrejme vyplývajú z toho, že sa nevenuje dostatočná pozornosť prekladom napr. manuálov, predovšetkým z českého jazyka. Namiesto správneho slovenského výrazu máme na sklade sa používa z češtiny mechanicky prevzaté máme skladom, čo nezodpovedá spisovnej slovenčine.

Podobne sme z češtiny prevzali akčné ceny alebo akčné ponuky. Ak sa ceny a ponuky spájajú so zľavou, s predajom v akcii, sú lacnejšie, resp. za výhodnejšie ceny, ide na Slovensku o akciové ceny, akciové ponuky. Áno, aj slovo akčný je spisovné, ale keď sa použije v súvislosti s konkrétnou činnosťou alebo dynamickým dejom, napr. akčný rádius, akčná scéna, akčný film.

V poslednom čase sa začal častejšie používať výraz chytrý  v nevhodných situáciách, ako napr. chytrá ponuka, kedy by v slovenčine prináležalo spojenie výhodná ponuka. Chytrý v slovenčine predovšetkým znamená rýchly, rezký, náhlivý. V ďalšom význame tiež dôvtipný, bystrý, vynaliezavý. Uvedomelejší používatelia slovenčiny však slovo chytrý spájajú s významom: prefíkaný, prešibaný, chytrácky, vypočítavý (ako líška). Alebo žeby tá chytrá ponuka mala znamenať práve prefíkaná/vypočítavá ponuka?

Určite ste sa už niekedy stretli s ponukou sady niečoho, napr. náradia. Sada je české slovo, namiesto ktorého radšej používajme slovenské výrazy súprava, súbor, zostava, garnitúra.

A keď už hovoríme o obchode, nedá sa vynechať sloveso jednať, jednať sa, ktoré sa viaže na činnosť týkajúcu sa ustaľovania ceny, napr. jednať sa o cene. V súčasnosti sa viac používa sloveso dohovoriť sa, dohodnúť sa (na cene). Preto by sa výraz zmluvné dojednanie mal používať iba v súvislosti s dohodou o cene alebo platobných podmienkach. Ak ide o dohovor o iných veciach, napr. o podmienkach dodávky alebo o termíne vykonania práce správnejšie je použiť výraz dohoda alebo dohovorené podmienky.

Videla som už aj vyjadrenie: v tejto obuvy... Hromadné podstatné meno obuv je nepočítateľné a má len jednotné číslo (obuv, bez obuvi, k obuvi, vidím obuv, o obuvi, s obuvou).

A ako je to správne: kryštály alebo krištále? Závisí od toho, čo máme na mysli. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou štruktúrou, napr. kryštál cukru, soli, ľadu (podľa vzoru dub, teda kryštály). Na rozdiel od toho je krištáľ bezfarebná odroda kameňa, alebo bezfarebné sklo (podľa vzoru stroj, teda krištále), a preto Swarovského krištále (malé brúsené sklíčka).

Napokon ešte spomeniem výraz fronta, ktorý som počula dnes ráno v dopravnom spravodajstve – vraj sa na niektorých úsekoch ciest v Bratislave vytvára fronta. Mali zrejme na mysli zápchu na cestách. Fronta je české slovo a znamená rad na niečo, napr. fronta na banány, čo okrajovo súvisí s témou obchodu, aj keď spred mnohých rokov. V spisovnej slovenčine máme iba front (mužský rod) a hlavný význam tohto slova je predné bojové pásmo, bojisko. Tak keby namiesto slova fronta bolo použité slovo front, možno by to celkom vystihovalo situáciu na cestách v dnešnej rannej špičke

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?